okenkaim

Predpokladám, že každý čitateľ Pravdy (nakoľko je kultivovaný a sčítaný) pozná humoresku od Frigyesa Karinthyho: „Vysvetlím svoje vysvedčenie“ (v maď. orig. „Megmagyarázom a bizonyítványom“, v slov. lit. preklade: „Vysvetľujem vysvedčenie“).  V tomto milom a úsmevnom príbehu žiačik Bauer vysvetľuje svoje zlé vysvedčenie. Táto humoreska ma napadla, pri prezeraní elektronickej verzie iných novín. Upútal ma v nich nadpis: „Prečo Washingtonu a Moskve nemeriame rovnakým metrom“, kde P. Tkačenko, tento (podľa mňa) zjavný protivládny a proti ruský komentátor, sa pokúša vysvetliť rozdielny prístup k týmto dvom svetovým mocnostiam vo svojich komentároch a zrejme aj v celých novinách. Pokúša sa vysvetliť nevysvetliteľné, podobne ako žiačik Bauer, hoci od Tkačenka to vôbec nie je vtipné, na rozdiel od toho žiačika. Od serióznych novín a novinárov by čitateľ očakával objektívny a rovnaký názor na všetko dobré, či zlé vo svete, a to bez ohľadu, kto to dobré či zlé koná. Ak by chcel byť novinár objektívny, tak by mal merať pre všetkých „rovnakým metrom“, či na domácej, alebo zahraničnej scéne. Je to základná požiadavka korektnej žurnalistiky. (Oni sú však zrejme to, ako ich výstižne nazval bývalý premiér R. Fico).

Už časti, ktoré možno prečítať aj bez zaplatenia Piana stačí, aby sme o tomto komentátorovi a „jeho“ novinách si urobili svoj názor.

„Veru, vždy, keď sa Spojené štáty pustia do nelegálneho zahranično-politického dobrodružstva, dopočujeme sa, že sme zaujatí, neobjektívni a nemeriame ich rovnakým metrom ako odroňov z Kremľa alebo Teheránu.“

Neviem, čo ho oprávňuje politikov z Kremľa a z Teheránu nazvať „odroňmi“? Obe krajiny majú oveľa dlhšiu a mieromiluvnejšiu históriu, ako ním (zrejme) obdivovaní politici z Washingtonu.

Ďalej pokračuje a priznáva: „Nuž, skraja sa priznajme, že je to vskutku tak a dokonca na to existujú dobré dôvody. Respektíve, inak povedané: aj keby sme ich merali rovnako, výsledný vektor nášho rozhodnutia môže byť legitímne celkom odlišný. Jedna vec je totiž akademická diskusia a niečo celkom iné sledovanie národných záujmov.“ Neviem, či „národným záujmom“ tohto novinára je rovnaké veci hodnotiť podľa toho, kto to vykonáva a nie podľa vlastnej podstaty vecí a skutkov.

Úplne ma „dorazilo“ jeho odôvodnenie. „Pomôžeme si takým zemitejším prirovnaním: kto niekedy žil v bližšom zväzku s inou osobou, povedzme s manželkou, iste dobre chápe, že aj keď manželka v spore so susedkou nie je tak úplne v práve, existujú dobré dôvody zastať sa na bojisku práve svojej polovičky. Na tému „ťapa medzi nami“ sa môžeme pozhovárať v súkromí lôžka pred spaním.“ Tak toto nebolo ani tak „zemité“ prirovnanie, ako skôr „prízemné“. Na tému „ťapa medzi nami“ , alebo o jeho „odroňoch“ p. redaktor by sa tak mohol porozprávať v súkromí redakcie pred, či po spaní, ale noviny predsa nie sú až tak intímne  a súkromné, ale verejné.

Tak rozmýšľam, prečo potom, najmä v tých novinách, vyčítajú podporovateľom minulého režimu ich stanoviská a činy, keď sme boli v „intímnejšom“ vzťahu s tou druhou stranou a boli to aj (vtedajšie) národné záujmy? Ak prijmeme túto paradigmu, tak menovaný novinár teraz koná tak, ako v minulosti konal napr. s. Biľak.

Neviem však, či tento redaktor svojim chlebodarcom nerobí týmto „medvediu“ službu. Minulý režim nebol medzi pospolitým ľudom populárny najmä preto, lebo nekritický a jednostranne hodnotil náš každodenný život. Čo prišlo z východu bolo vždy dobré, čo zo západu, bol vždy zlé, aj keď každý videl, že to nie je len „čierno – biele“. Podobne ako ani dnes to nie je vždy len dvojfarebné.

V inom článku TU , sa o.i. píše: „Slováci spomedzi svetových lídrov najviac dôverujú ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.“ Čo sa stalo, že dnes najdôveryhodnejším svetovým politikom u 45% Slovákov je práve šéf z Kremľa (ktorého redaktor nazýva „odroňom“)?  Aj vo svete je V. Putin tretím, najdôveryhodnejším svetovým  politikom – dôveruje mu 33% opýtaných. Myslím si, že je to preto,  lebo pôsobí vo svetovej politike stabilizujúco a nevyvoláva svetové konflikty. Neženie svet na pokraj III. , poslednej svetovej vojny.

Z uvedeného článku ešte dodám, „Prieskum, uskutočnený od mája do októbra minulého roka v 33 krajinách na vzorke 37-tisíc respondentov ukázal, že Trump je obzvlášť nepopulárny v západnej Európe.“ Je obzvlášť nepopulárny ten, ktorému tento redaktor „meria“ kratším metrom, zrejme za účelom vylepšenia jeho profilu a zvýšenia popularity na Slovensku.

Len ma zaráža, prečo redaktori a „ich“ noviny chcú balamutiť a zavádzať Slovákov. Myslím si, že daný „stav“ popularity je taký práve preto, že Slováci majú prehľad o svetovej politike a pri vytváraní si názoru rozmýšľajú vlastnou hlavou a nie hlavou nejakého redaktorka/ redaktorkov.

V tejto súvislosti by som chcel oceniť súčasných redaktorov Pravdy za ich korektný prístup a za to, že vo svojich komentároch nemerajú každému „rozdielnym metrom“, podľa svojej politickej orientácie. Ako príklad by som uviedol aj p. Borisa Lattu, ktorého články mnohým chýbajú, ako to uvádzajú aj vo svojich diskusných príspevkoch. Hodnotenie „kvality“ novinárov z iných denníkov veľmi výstižne analyzuje aj blog v PRAVDE TU.