okenkaim

… alebo (ne)slovenská osobnosť na našej poštovej známke?

Hoci poštové známky v súčasnosti stratili čiastočne svoj pôvodný účel, identifikovať porto – prepravné, a to vďaka straty monopolu pošty pri doručovaní zásielok, ako aj automatizáciou tohto procesu – používaním tzv. strojových pečiatok, Slovenská pošta vydáva každoročne emisiu cca 25 poštových známok s rôznou tematikou a námetmi. Slovenské známky majú už tradične vysokú kvalitu a aj umeleckú hodnotu. Výtvarný návrh známky navrhujú najlepší slovenskí umelci – grafici a pripravujú naši známi rytci. Zbierka poštových známok  sa preto nezriedka považuje za „umeleckú zbierku chudobných“. Tematický je každoročná emisia rozdelená do niekoľkých oblastí, ako napr.  významné udalosti SR – výročie vzniku SR, predsedníctvo v Rade EÚ, predsedníctvo v OBSE, atď., významné športové udalosti – MS v ľadovom hokeji, ochrana prírody, umenie, Vianoce a v neposlednom rade Osobnosti. V kategórii „Osobnosti“ na slovenských známkach by sme logický očakávali slovenské osobnosti. Niektoré osobnosti , napr. Ľ. Štúr (emisia 23.5.2015), B. Slančíková – Timrava (2.10.2017), sú maturitnými otázkami, takže sú všeobecne známe vzdelanej verejnosti. Napr. F. Dibarbora (18.11.2016), je skôr známy staršej (československej) generácii, atď. Sú však aj osobnosti o ktorých sme sa v škole učili menej, ale majú jasný vzťah k Slovensku. Identifikovali sa ako Slováci, hoci žili napr. v Rakúsko – Uhorsku. Tak napr. A. F. Kollár (1.3.2018), bol významný slovenský právny historik, cisársko – kráľovský radca a riaditeľ Kráľovskej dvornej knižnice vo Viedni. Narodil sa v Terchovej. Školu začal navštevovať v B. Bystrici a dokončil ju v B. Štiavnici. Študoval aj v Trnave. Podobne  môžeme uviesť aj Štefana Pilárika (6.2.2015). Narodil sa v r. 1615 v Očovej, za kňaza ho vysvätili vo Zvolene a slúžil v D. Strehovej, Spišskej Teplici, Liptovskom Ondrejove, Trenčíne, Beckove a v Senici. Neskôr pôsobil v Nemecku. Takto by sme mohli pokračovať  menovaním ďalších dobre známych slovenských osobností na poštových známkach, napr. J. M. Hurban (17.3.2017),  A. Radlinský (7.7.2017), P. Horov (23.5.2014), A. Hlinka (26.9.2014), D. Tatarka (14.3.2013), S. Chalúpka (27.2.2012), atď. Poštové známky sú zdrojom aj poučenia, k väčšine emisií sa vydáva aj FDC – obálka 1. dňa vydania s rytinou a príležitostnou pečiatkou. K známke je vydané aj libreto s opisom námetu vydanej známky.

Slovenská Pošta 1.3.2019 vydala známku – Emisia Osobnosti: Michael Strank (1919 – 1945)

Foto: sken známky z vlastnej zbierky

Známka bola vydaná na počesť 100. výročia jeho narodenia, ktoré však bolo (až) 10. 11. (takže so 7 mes. predstihom). Priznajme sa, koľkí o tejto slovenskej(?) osobnosti doteraz počuli? Ja som sa podrobnosti dozvedel až z libreta FDC, kde o.i. sa uvádza: Michal Strenk (prepis mena po slovenský), sa narodil 10.11.1919 rusínskym rodičom v rusínskej obci Jarabiná (dnes) v okrese St. Ľubovňa. Ako šesťročný sa vysťahoval s rodičmi do Pensylvánie. Neskôr vstúpil do americkej námornej pechoty. Zúčastňoval sa na vojenských operáciách v Pacifiku. Je zachytený na ikonickej fotografii (síce nie je ho dobre vidieť), pri druhom vztyčovaní americkej zástavy, symbolizujúcej ovládnutie bojiska.

                                Foto: sken rytiny FDC z vlastnej zbierky

Fotografia z tohto aktu sa stala aj predobrazom bronzového monumentu na vojenskom cintoríne v Arlingtone. (Repliku na tento akt vztyčovania som videl aj vo filme Rambo). Podľa libreta FDC serg. Michael Strank padol 1.3.1945 v pokračujúcich bojoch na ostrove. Uvedená ikonická fotka je dobre známa, „slovenská“ účasť na nej (pre mňa) už menej, tak som hľadal ďalšie informácie na internete. Tam sa o.i. uvádza: „(M. Strank) Zahynul v dôsledku paľby vlastného delostrelectva v neskoršej fáze bitky“. Hľadal som odkazy aj na stránke jeho rodnej Jarabinej. Medzi významnými osobnosťami obce sa srg. Strenk nespomína. Uvádza sa však, že:“ Vychádzajúc z materiálov zaoberajúcich sa vývojom komitátov, stolíc a žúp na Slovensku, môžeme konštatovať, že Jarabina od svojho vzniku až do roku 1922 bola súčasťou Spišskej župy vrátane rokov, keď bola v zálohu Poľska“. Bezprostredne po rozpade Rakúsko – Uhorska, teda o období, keď sa narodil srg. Strenk, sa píše: „…Hneď po 28. októbri 1918 do obce prišli naši vojaci, ktorí pred Vianocami odišli. Namiesto nich prišli poľskí vojaci v počte asi 400 ľudí. Obyvatelia nevedeli, či patria Poľsku, alebo novoutvorenej ČSR“. Z uvedených materiálov mne pripadá, že srg. Strenk sa ani nenarodil v I. ČSR, ktorej súčasťou bolo aj Slovensko, vtedy to územie patrilo Poľsku a po slovenský ani nevedel. Narodil sa rusínskym rodičom, takže nebol slovenskej národnosti a keď mal 6 rokov vysťahovali sa do USA. Tam navštevoval aj všetky školy. V iných prameňoch sa uvádza: „…bol americký vojak, poddôstojník Námornej pechoty Spojených štátov lemkovskeho pôvodu.“

Je podľa mňa paradoxné, že v období keď „zaručený“ Slovák Jozef Gabčík sa v ankete o najväčšieho Slováka umiestni na 8. mieste, komisia vyberie ako osobnosť nie slovenským pôvodom a nie celkom jasným vzťahom k Slovensku. Aj to, že Gabčík prispel k porážke fašizmu a za to obetoval svoj život v Európe, kým srg. Strenk bojoval v Pacifiku, kde Slovensko nebolo vôbec „zainteresované“ a faktický sa ani netýkalo vojny v Európe. Nešťastne zomrel po streľbe vlastného delostrelectva (ako keby ich delostrelci boli vycvičení u nás za éry Čepičku, súdiac podľa knihy a filmu Černí baróni).

Námetová komisia, ktorá navrhuje aj schvaľuje témy slovenských poštových známok má 11 členov (k ich menám som sa nedopracoval a všetkých nepozná ani predseda Zväzu Slovenských Filatelistov) a pôsobí pri MDPaT. Ak by libreto k známke nenapísal, podľa mňa dobrý Slovák – národovec, súdil by som, že ide o nevhodnú propagáciu zámorskej kultúry, resp. amerikanizáciu Slovenska. Aj iné návrhy komisie ma prekvapili a písal som o tom v inom blogu, keď ako významných slovenských športovcov „zvečnili“ A. Kvašňáka – pôsobil takmer celý život v Prahe, V. Nedomanského – Moraváka a J. Tormu – Maďara.

V tejto logike námetovej komisie, v oblasti „osobností“, potom by sa dal akceptovať napr. Mór Jókai ako slovenská osobnosť, ktorý sa narodil, študoval a pôsobil v Komárne. Patril k národnosti, ktorej v súčasnosti časť tvorí národnostnú menšinu na území Slovenska. To však by už bolo možno aj nezvyčajné.