okenkaim

Kľúčové slová: cena elektriny, ťažba domáceho hnedého uhlia, ÚRSO

Energie predstavujú dôležitú zložku nášho každodenného bytia a podstatnú položku nášho rodinného rozpočtu. Zdá sa, že energie, teda ich cena, sú aj významnou agendou vládnych, či opozičných politikov. Chápem spravodlivý hnev p. premiéra, keď v nedávnej minulosti po oznámení zásadného zvýšenia cien energií z úst bývalého predsedu ÚRSO (Úradu pre reguláciu sieťových odvetví) v TV emotívne roztrhal nejakú faktúru. Následne došlo aj k výmene predsedu v čele tohto významného úradu hoci, po kritike ten zmenil svoje pôvodné vyhlásenie o rozhodnutí úradu. Štát prostredníctvom ÚRSO reguluje všetky druhy dôležitých energií, je to pochopiteľné, ináč by bolo riziko ich nekontrolovaného rastu. Na Slovensku regulácia má oporu v zákone o energetike, v elektroenergetike konkrétne vo vyhláške č. 18 ÚRSO z 8. Februára 2017.

Opozícia a aj novinári, nezriedka prichádzajú s tvrdením, že dôvodom vysokej ceny elektrickej energie na Slovensku, je najmä  dotácia Hornonitrianskych baní, kde sa stále doluje hnedé uhlie pre ENO. Osud týchto baní je dôležitá otázka aj pre vládnu koalíciu, nakoľko ide o udržanie významného počtu pracovných miest v regióne, kde okrem baníctva iný významný priemysel nie je (po zrušení podnikov ťažkého strojárenstva bývalým čsl. prezidentom – „humanistom“).

Zhodou náhod som mal možnosť dostať sa k vyššie uvedenej vyhláške a jej preštudovaniu. Táto vyhláška, ktorú vlastne vytvorilo predchádzajúce vedenie ÚRSO má (podľa môjho názoru) celý rad nedostatkov, a tak nedáva záruku objektivizácie a optimalizácie cien energií. Je to aj pochopiteľné, vlastne na základe tejto vyhlášky bývalý predseda úradu vyhlásil nezanedbateľné zvýšenie ceny elektriny. Po zásahu premiéra, došlo len k tej zmene, že predseda prehlásil, že ceny budú aj naďalej na úrovni roku 2016. Doplnili sa niektoré paragrafy. Nič viac neurobilo ani súčasné vedenie, až na to, že vyhlásilo zvýšenie niečo nad 2%. Čiže zvýšenie ceny len zmiernil. Predmetná vyhláška je veľmi komplikovaná, neprehľadná a obsahuje chyby a aj „podivné“ a obtiažne obhájiteľné položky. Zaoberať sa s tým podrobne, by nesplnil účel tohto blogu, preto sa sústredím len na problematiku vplyvu ťažby hnedého uhlia na cenu elektriny.

Keď si zoberieme vyúčtovanie za dodávku elektriny od ľubovoľného dodávateľa, vidíme rozpis platieb za „distribúciu“, napr. podľa obrázku. Poplatok odberateľov je najmä za „Odvod do jadrového fondu“.

Spomínaná vyhláška č. 18 v §§ 9 a 10 stanovuje výkupnú cenu elektriny vyrobenej v rôznych zariadeniach výrobcu.

Tak napr. z vodnej energie od 97,98 €/MWh, po 111,27 €/MWh, zo slnečnej energie 88,89 €/MWh, z geotermálnej energie 155,13 €/MWh, z obilnej slamy 107,21 €/MWh, zo spoluspaľovania biologický rozložiteľných zložiek komunálneho odpadu 100,49 €/MWh, atď.

Z kritizovaného hnedého uhlia je cena vo výške 80,37 €/MWh. V zariadeniach inštalovaných od 1.1.2017 cena MWh elektriny vyrobenej z hnedého uhlia je ešte nižšia – 68,29 €/MWh. Výroba elektriny z hnedého uhlia je teda jednou z najlacnejších, teda výrobca dostane najmenej zaplatené a pre nás odberateľov je jednou z lacnejších.

Odoberateľ platí ( viď. rozpis vyššie) aj za tzv. „Prevádzkovanie systému“. Práve tento vzorec vo vyhláške obsahuje odkaz na elektrinu vyrobenú z domáceho uhlia, nasledovne:

Vo vzorci sú aj iné položky, napr. „Nozekv_t „ ktorá zásadnejšie zvyšuje cenu elektriny.

Vychádzajúc z týchto údajov Vyhlášky ÚRSO ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike usudzujem, že odoberatelia elektriny svojimi poplatkami nedotujú podstatne výrobu z hnedého uhlia na hornej Nitre, ale dotujú najmä výrobu z obnoviteľných zdrojov a možno aj chyby vo vyhláške. Vzhľadom k ochrane životného prostredia je (asi) správny postupný útlm baníctva v hornej Nitre, hoci veľkí znečisťovatelia (USA, Čína, …) potrebu ochrany ŽP nie celkom akceptujú a rešpektujú. Európska únia žiada uzatvorenie baní do roku 2023, spomínal to aj pán M. Ševčovič a uvádza sa to aj v článku v Pravde „Brusel: Zatvorte bane v roku 2023“. Nie je to však z dôvodu dotovania ceny elektriny, aj keď sa to tak nesprávne interpretuje. Ak sa bane zatvoria, za elektrinu zaplatíme ešte viac. (Dobrý článok je aj TU).

Agenda Hornonitrianskych baní by sa však nemala zneužívať na protivládnu politiku, lebo to nemá oporu v objektívnej realite. Že by ÚRSO neinformovalo správne premiéra, nakoľko tento argument premiér nepoužíva, resp. o nevýznamnom zvýšení ceny elektriny vyrobenej z hnedého uhlia ÚRSO ani nevie?