okenkaim

Na to, že niektoré denníky či týždenníky o súčasnej vláde ako celku, či individuálne o ministroch nič pozitívne nezverejnia, už sme si mohli zvyknúť. Ja zbieram zásadne informácie z domácich či zahraničných printových alebo elektronických médií a vytváram si vlastný názor. Niektoré zdroje radšej ani nesledujem, ale nakoľko nie som v rodine sám, tak sa občas „takýto zdroj“ objaví aj u nás, v rámci diverzifikácie názorov v rodine. „Lepšia polovica“ mojej rodiny mi občas lakonický „podsunie“ z nich nejakú „objektívnu“ informáciu.
Naposledy to bol článok z Plus 7 dní, pod názvom „Všetko pre ministrovho syna“ (Elektronická verzia TU). Bolo to v čísle, kde na úvodnej strane je upútavka s fotkami a vetou „Do luxusnej školy za štátne“. Táto veta, zrejme kvôli PR, je bez ukončenia – výkričníkom, otáznikom, či bodkou. Vlastne ani neviem, či to oznamujú, pýtajú sa, resp. to zvolali. Fotky ukazujú až dva (2) prípady, keď je služobné auto ministra vnútra pred súkromnou škôlkou. Podľa článku minister vnútra tam priniesol svojho maloletého syna. Pokiaľ viem správne, všetci ministri majú služobných vodičov zo zákona, z Ústavu pre ochranu ústavných činiteľov. Určite na ich ochranu je dôvod. Minister vnútra je obzvlášť chránená osoba (a neviem, či nie je to aj v nejakom zvláštnom režime). Mali by byť chránení aj jeho rodinní príslušníci, najmä maloleté deti. Môže sa stať, keď aj vysoko exponovaný rodič – otec, musí zobrať svoje dieťa do školy, ale najmä škôlky, keď ešte nemôže, inkognito, isť tam sám. Iné riešenie ani nemá, len ho zobrať so sebou služobným autom, kde vodič je napr. podplukovník.
Osobne poznám z minulosti prípady ministrov iných (slovenských) vlád keď služobné auta využívali veľmi veľkoryso, ak nechcem uviesť, že neefektívne. Nevyvolalo to však takýto mediálny ohlas. Tie isté média, vrátane opozície, oveľa väčšie zneužitie štátnych prostriedkov, napr. milión € za súkromné lety, nekritizujú, ba naopak, mám dojem, že majú tendenciu to tolerovať. Tiež si myslím, že hodnota „zneužitia“ odvezenia syna ministra vnútra „za štátne“ je nižšia, ako hodnota za vyčistenie „ogrcaného“ interiéru vládneho špeciálu.
Poznám aj iné prípady, keď oveľa menej významní (napr. akademickí) funkcionári zneužívali svoje služobné auta. Tí akademickí funkcionári, ktorí sa neustále sťažujú na nedostatok peňazí do vysokého školstva – dotácií zo štátu. Napr. to, že každodenne sa nechával voziť do práce služobným autom by sa dalo ako tak prehliadnuť ale, že nechával voziť svoju manželku na nákupy, už je asi horšie. Resp. nechával sa voziť na súkromné plesy – tam a nad ránom aj naspäť. Dokonca poslal služobné auto pre kolegu – rektora, na univerzitný ples, až do Brna a vodič ich zobral aj naspäť. Možno aj preto dostal od nich čestný doktorát. O neprimerane luxusných autách rektorov sa písalo, ich efektívne využívanie je však mimo záujmu investigatívnych médií, či aj vlastných akademických senátov.
Vyššie spomínaný článok v Plus 7 dní, obsahuje aj zlomyseľnú poznámku na súkromnú školu Cambridge International School, ktorú si údajne, „obľúbili diplomati, majetní podnikatelia i vysokí štátni úradníci“ (cit. z článku). Tento typ škôl je rozšírený aj v zahraničí a navštevujú ich aj deti niektorých našich diplomatov. Inú možnosť v zahraničí ani (veľmi) nemajú. Po návrate domov by sa tieto deti obtiažne adaptovali v inom type školy, ako je tá spomínaná. Do tejto školy chodia aj deti niektorých známych slovenských osobností, ktorí väčšinou žijú v zahraničí a teraz, resp. dočasne pôsobia na Slovensku. Títo študenti sa v zahraničí učili najmä v angličtine, slovenčinu sa učili len v rodine a robili postupové skúšky na niektorej slovenskej základnej škole. Niektoré predmety by v slovenskej škole ani nezvládli. Výhodou navštevovania tejto školy je aj to, že sa učia v angličtine, učia sa aj ďalšie cudzie jazyky, čo je pre dnešnú mladú generáciu v zjednotenej Európe a globalizovanom svete, absolútne nevyhnutné. Keď rodičia dávajú svoje deti do týchto typov škôl, dobre investujú do budúcnosti svojich detí. Novinári by tento počin mali chváliť, nie kritizovať. Ide aj o budúcnosť Slovenska, po čom nezriedka volajú v súvislosti s potrebou navýšenia investícií do nášho školstva. Určite je to drahšie, ako štátna, či slovenská súkromná škola a nie každý „na to má“. Musíme si však uvedomiť, že socializmus keď „všetci sme si boli rovní“ sa už skončil.
Niekedy by mohli byť (niektorí) novinári objektívnejší a spravodlivejší. Bolo by to korektnejšie. O čom by ale potom písali, že? (Pravdu považujem za korektný denník, som jej predplatiteľom, preto tento blog uverejňujem na jej stránkach).