okenkaim

Odborná aj laická verejnosť je v súčasnosti „bombardovaná“ problematikou okolo originality rigoróznej práce predsedu NR SR, splnením, či nesplnením podmienok na ústavného sudcu p. R. Fica a v neposlednom rade práve pridelené stimuly na vedu a výskum. Sme svedkami slovného „ping – pongu“ medzi p. ministerkou Lubyovou a poslankyňou p. Remišivou. Moje dlhoročné skúsenosti z pôsobenia na akademickej pôde vyvolávajú vo mne pochybnosti o objektívnom rozhodovaní o financovaní výskumných projektov a aj v tomto prípade, stimulov na vedu a výskum. Osobne mám z minulosti len zlé skúsenosti z procesu hodnotenia projektov, a to v transparentnosti, či v objektívnosti.

Na podporu mojich pochybností, len jedna osobná skúsenosť. Na mojom poslednom pôsobisku, na najmladšej slovenskej univerzite, kde sa podľa zákona učí maďarský, slovenský a anglický, ale najmä len maďarský, pre nedostatok iných vhodných kádrov (vysvetlenie ďalej), som bol za univerzitu delegovaný do komisie KEGA. (Vysvetlenie: Predchádzajúca členka komisie pani profesorka už tam bola dve funkčné obdobia, ostatní možní kandidáti nevedeli po slovenský, resp. nemali čas, nakoľko mali 3, 4 aj 5 pracovných úväzkov). Pred prvým zasadnutím komisie, si ma zavolal rektor a vyslovil želanie, aby som pri voľbe predsedu komisie KEGA hlasoval za toho stávajúceho. Na zasadnutí komisie nám pán minister rozdal dekréty a vtedajší vedúci sekcie vedy a výskumu, terajší riaditeľ sekcie vysokých škôl MŠVVaŠ SR, pristúpil k voľbe predsedníctva KEGA. Každého člena komisie sa spýtal, či chce kandidovať na funkciu predsedu. Nikto nechcel, až na stávajúceho predsedu, ktorý vyjadril želanie zotrvať vo funkcii aj na ďalšie obdobie. Stávajúci podpredseda komisie, ako jediný svoj nezáujem na post predsedu zdôvodnil obšírnejšie tak, že on „bude podporovať súčasného predsedu komisie“. Z tohto „procesu“ voľby som nadobudol dojem, že na domovských univerzitách dostali ohľadom volieb podobné inštrukcie ako ja aj ostatní členovia komisie. V tajnej voľbe jediný kandidát dostal všetky hlasy, až na jeden, ten dostal podpredseda, ktorý ako jediný nahlas a obšírnejšie odmietol kandidatúru na predsedu a verejne deklaroval podporu stávajúceho predsedu. Bolo to divné, ako mohol dostať jeden hlas práve on, kontext som pochopil až následne. Volil sa aj podpredseda komisie. Tým sa podľa návrhu p. moderátora volieb, sa stal ten, ktorý mal druhý najvyšší počet hlasov. Stal sa ním – jedným hlasom, ten, ktorý verejne podporil p. predchádzajúceho a nasledujúceho predsedu. Takže predsedníctvo KEGA sa týmto „drobným“ podvodom zostalo nezmenené.

Hodnotenie projektov v komisii prebiehalo tak, že dvaja oponenti dali posudky a tzv. „spravodajcovia“ z členov komisie, ktorých určilo predsedníctvo KEGA, projekty obodovali. Podľa takto „pridelených“ bodov sa projekty financovali, resp. nefinancovali. Nie vždy som nadobudol dojem, že ako spravodajcovia boli k projektom priradení práve odborníci z daného odboru. Na jednom zasadnutí som to aj pripomienkoval, že napr. spravodajca k medicínskemu projektu je odborník na mechanizáciu poľnohospodárstva  (to ten, podpredseda komisie). Predseda mi dal za pravdu a povedal – tak tento projekt bude posudzovať on. (Podotýkam, že aj on bol zo strojníckej fakulty). Z teórie pravdepodobnosti sa mi nezdalo ani to, že projekty posudzované niektorými spravodajcami vôbec „neprechádzajú“, iným,  na vyše 70 %. Tak som to vyhodnotil a zistil, že projekty prechádzajú takmer výlučne len u niektorých spravodajcov. „Neúspešných“ spravodajcov, podobne ako ja bolo viacero. „Najúspešnejšia“ bola  p. doc. z lekárskej fakulty z Košíc. Treba dodať, že pán predseda KEGA bol z TU Košice a do Bratislavy cestovali, zrejme pre šetrenie, často spoločným autom.

V takomto procese hodnotenia predsedníctvo KEGA mohlo ovplyvniť výsledok vyhodnocovania len v skupine, kde boli členmi. Na ostatné tri komisie nemalo dosah. Zrazu vedenie prišlo s návrhom na „zlepšenie“ procesu hodnotenia projektov. Projekty už nebodovali spravodajcovia, ale hlasovali všetci členovia danej komisie. A ako sa pán predseda vyjadril, oni to potom vyhodnocovali – on, podpredseda KEGA a p. tajomníčka komisie – pracovníčka ministerstva. Takto, podľa môjho názoru, mali dosah na projekty vo všetkých štyroch skupinách KEGA.

Summa summarum, dospel som k názoru, že projekty sú vyhodnocované netransparentne a o pridelení financií rozhoduje v podstate p. predseda a podpredseda. Toto moje podozrenie zosilnila aj skutočnosť, že dekan fakulty, odkiaľ bol p. podpredseda KEGA na domácej fakulte bol prodekan, vždy bol úspešný, dovtedy, kým ho ŠTS neodsúdil za nepriamu korupciu. Aj môj rektor bol vždy úspešný (ako spoluriešiteľ) projektu KEGA, hoci vždy „skúmali“ len štandardnú aplikáciu nejakého komerčného počítačového programu. Bol úspešný nie vďaka mojej prítomnosti v komisii, ale ako mi to pán predseda raz ukázal, na základe jemu zaslaného SMS od spomínaného rektora, že ktorý projekt má byť z univerzity úspešný a financovaný. Dospel som k názoru, že o úspešnosti projektu rozhoduje úzka skupina „zainteresovaných“ a ostatní sú tam len ako „krovie“. Tak som prestal v komisii KEGA pracovať. Nadobudol som dojem, že tam rozhoduje (košická) projektová mafia.

Pani ministerka, na podporu korektnosti rozhodnutia pri pridelení stimulov na vedu a výskum, na svojej prvej TB dňa 31.1.2019 prizvala aj zástupcov úspešných firiem. Na druhej TB uviedla, „…zavolali sme 10 vedcov, ktorých sme rýchlo vedeli zohnať“. Bol tam aj TEN, bývalý predseda KEGA, zamestnaný na univerzite v Košiciach, teda bol hneď „po ruke“. Poznajúc jeho činnosť v KEGA vo mne veľkú dôveru v spravodlivom pridelení stimulov nevyvolalo, ba naopak, ešte viac som sa priklonil v tejto veci k názoru p. Remišovej. Osobne problém vidím aj v tom, že autori posudkov sú anonymní, nechcú prezradiť svoju identitu. Aj pri terajšom spornom posudku, kde sú zle skopírované body, p. ministerka uviedla, že hodnotiteľka nechce zverejniť svoju identitu. (Povráva sa, že bola zamestnaná na TU Košice). Takže oponent – hodnotiteľ napíše svoje vedecké stanovisko, ale sa k tomu neprihlási. V prípade týchto stimulov, z 37 projektov všetci štyria hodnotitelia dali max. počet 100 bodov v prípade 15 projektov. Tieto zrejme budú nominované aj na Nobelovu cenu, keď už sú 100 bodové. Problém môže nastať u (nevyvolených) projektov, keď sa posudky rozchádzajú aj o 20%. Napr. „pod čiarový“ projekt SOFTIP, a.s., o ktorom nemožno povedať, že by bol málo známy, jeden hodnotiteľ dal 100 bodov, čiže maximálny a druhý hodnotiteľ 80 bodov, takmer najnižší. Ako môžu hodnotenia odborníkov tak zásadne sa líšiť? Ak s posudkom nesúhlasíte, môžete sa sťažovať na lampárni.  Nemáte možnosť ani hodnotenie konzultovať, nakoľko hodnotiteľ je anonymný. Nezdieľam obavy p. ministerky, že vedci nebudú chcieť hodnotiť projekty, nakoľko sú vystavení verejnému atakovaniu. Posudzovatelia sú viac utajení, ako najutajenejší svedkovia. Pri takejto tajnosti všetky posudky vlastne môže spraviť jeden človek, trebárs z ministerstva. Ako mohlo dôjsť k triviálnej sčítacej, resp. kopírovacej chybe (údajne až u 5 projektov), alebo k rovnosti hodnotení a nikto si to nevšimne pri nízkom počte projektov (37)? Ani vedúci sekcie vedy a výskumu? Ak došlo k „sčítacej“ chybe u piatich projektov, je zrejmé, že ide o následnú manipuláciu, resp. absolútnu nezodpovednosť a lajdáctvo hodnotiteľov. Verím, že hodnotitelia boli losovaní, ale že nevedeli kto aký projekt hodnotí, tomu neverím.

Verím, že o netransparentnosti a ev. podvodoch pri týchto dotáciách, podobne ako v prípade problémov okolo projektov za prof. Plavčana, nevie p. ministerka. Podľa môjho názoru s tým manipulujú a zahmlievajú vlastní hodnotitelia a členovia komisie, ktorí sú najmä z akademickej oblasti. Aj páni vedci, čo boli prítomní na 1. TB p. ministerky, nezriedka stimuly „ťahajú“ cez svoje súkromné firmy. Podobne, ako na mojom posledkom pôsobisku. Dekan fakulty, mal hlavný pracovný úväzok v Maďarsku, na fakulte kde „dekanoval“ bol len jeden deň v týždni. Na fakulte si založil nadáciu a na Slovensku vlastnú firmu. Všetko, čo prišlo na fakultu, ťahal cez nadáciu a nadväzne to končilo v jeho súkromnej firme.  Nechápem prečo členovia SRK s prideľovaním dotácií a stimulov nie sú spokojní? Veď to hodnotia  najmä ich vlastní zamestnanci – cives academici.