okenkaim

Pokračovanie blogu Čo akreditačné štandardy nevyriešia. (1/3)

Je už takmer všeobecne prijaté, že úroveň vysokoškolského vzdelávania je u nás tragicky nízka. Odznelo to aj v diskusii, spomínanej v časti (1/3), od významných akademikov a konštatujú to aj niektorí študenti, či už deklaratívne, že sa vyjadria, alebo demonštratívne, že odídu študovať tam, kde dostanú lepšie vzdelanie, do zahraničia.

Využijem stanovisko študenta v jednom blogu, ktorý o.i. uvádza: „Osobne si myslím, že za 30 rokov, svet a taktiež aj celé školstvo prešlo obrovskou zmenou, no my sa učíme stále veci, ktoré sa učili aj naši rodičia v rokoch 90-tych. Prečo firmy musia po nástupe vychovávať svojich nových zamestnancov a platiť im kurzy o veciach, ktoré sa mali naučiť v škole? No preto, lebo škola ich (nás) absolútne nepripraví. Dlhodobo sa učíme veci duplikovane a nezmyselne, len preto aby sme sa mali čo učiť.“. Na tejto reakcii je najhoršie to, že kompetentní akademickí funkcionári sa k tomu ani nevyjadrili, či už aby to vyvrátili, alebo aby prijali nápravu. Zlé je to, že záverečnú prácu tento bloger píše u prodekana a ten by mal byť o problémoch informovaný z „prvej ruky“ a samozrejme aj to riešiť. O tejto pravde som sa presvedčil aj ja na inej univerzite, keď za sedem rokov môjho pôsobenia zasadnutie katedry som zažil len raz. Aj na ňom vedúci katedry – odborný asistent, riešil problematiku zhasínania svetla po ukončení výučby. S niektorými kolegami z katedry som sa nestretol ani raz. Nadväznosť predmetov nebola žiadna, na duplicitu vo výučbe neraz upozorňovali sami študenti. Ako sa potom dá dosiahnuť kvalita vzdelávania? Nadobudol som dojem, že učitelia učia to, čo oni vedia a nie to, čo si daný študijný program vyžaduje.

V niektorých článkoch Pravdy sa konštatuje, že počet študentov vysokých škôl už desať rokov neprestajne klesá. Verejné vysoké školy prišli počas tohto obdobia takmer o 40 percent študentov, tie súkromné o viac ako 56 percent. Netreba zdôrazniť, že išlo o tých najlepších maturantov. Hoci, podľa môjho názoru, je to problém vysokých škôl, riešiť to však chce ministerstvo – chce pritiahnuť študentov späť zo zahraničia, hoci na to nemá žiadne páky. Páky by možno malo na zníženie počtu vysokých škôl. Regulovať počet vysokých škôl však ministerstvo neplánuje, chce to ponechať na „prirodzený vývoj“. „Je však možné očakávať, že niektoré verejné vysoké školy prestanú uskutočňovať študijné programy v niektorých študijných odboroch, nakoľko to pre ne nebude ekonomicky relevantné a nebudú vedieť nájsť dostatočný počet študentov,“ vysvetlilo tlačové oddelenie. (cit. Pravda). Aj z tohto vyhlásenia je zrejmé, že ministerstvo nemá ani „páru“ o stave a činnosti na vysokých školách. Už na inom mieste som písal, že viem o študijných programoch kde je zapísaných 5 študentov, z toho sú 3 v zahraničí v rámci programu ERASMUS +. Dá sa to ešte znižovať? „Dostatočný“ počet študentov získajú VVŠ tak, že prijmú každého, kto zmaturoval, hoci aj v opravnom termíne. Nedivme sa potom udalosti, ktorá sa stala na štátnej bakalárskej skúške, keď študentka porovnávala počty nezamestnaných na Slovensku a v Maďarsku. Konštatovala, že „na  Slovensku je 7,2% nezamestnanosť (v tom čase), asi 392 tis. ľudí a v Maďarsku 5,1%, asi 498 tis. ľudí.“ Chcel som byť vtipný, tak som sa jej opýtal, ako je to možné, že na Slovensku vyššie % predstavuje menej ľudí ako v Maďarsku vyššie %. Jej odpoveď znela: „Neviem, aj mne sa to zdalo divné, nelogické“. Stačil som len odpovedať, že „mne sa to nelogické nezdá“ a stíchol som.

V inom článku v Pravde sa uvádza, že: „kompenzáciu výpadku študentov chcú riešiť prilákaním študentov najmä z Ukrajiny a z Ázie“. Moje skúsenosti ukazujú, že títo študenti vôbec nevedia po slovenský a veľmi slabo aj anglický. Vysoké školy sú ochotné zobrať na štúdium každého, kto je ochotný zaplatiť, čo ďalej znižuje úroveň štúdia. Z médií je známy prípad študentov na Leteckej fakulte TU Košice z Afganistanu, ktorí nespĺňali podmienky prijatia na VŠ. Nad pilotmi z Afganistanu by sme mohli zatvoriť oči, je však známy aj prípad študentov 3. stupňa z Nemecka. Na to, že nespĺňali podmienky sa prišlo až pri podpise diplomov. Jeden, ktorý ani dodatočne nevedel deklarovať splnenie podmienok VŠ štúdia na 3. stupni, si od univerzity vysúdil 59 tis. € za zbytočne vynaložené prostriedky na svoje „štúdium“. Predpokladám, že Škodová komisia univerzity to „dá niekomu k náhrade“, lebo neefektívne vynaloženie štátnych prostriedkov je trestný čin.

V tlačovej správe sa uvádza, že: „Medzi najčastejšie odbory, ktoré študujú zahraniční študenti, patrí všeobecné a zubné lekárstvo. “ Ja by som dodal, že tradične aj veterinárne lekárstvo, teda odbory, ktoré sú v domovskej krajine, napr. v Izraeli, drahé. Povrávalo sa, že v Nórsku ani nie je štúdium medicíny, preto u nás je toľko nórskych študentov (pri pamätnej tragédii v Nórsku (Breivik) bol na univerzite vyhlásený smútok). Možno aj preto je málo miesta pre našich študentov, ktorí nie sú priamymi platcami za štúdium (ako napr. študujúci z Pakistanu, Indie, Japonska, Nigérie, Iránu či Ukrajiny, ako uvádza tlačová správa).

Osobne za plytvanie so štátnymi prostriedkami považujem aj „raketový“ nárast počtu vysokých škôl, či študijných programov. Okrem vytvorenia mnohých nových VVŠ aj z niekdajších „samostatných fakúlt“ sa stali 10 – tisícové univerzity. Výročná správa o stave vysokého školstva za rok 2018, napr. uvádza, že „UKF Nitra v júni 2018 otvorila nové výskumné laboratóriá, ktoré sú vybavené najmodernejšou technikou a sú určené na realizáciu výskumných úloh najmä v oblasti agrobiológie živočíchov a biomedicíny.“ Teda na agrobiológiu živočíchov a biomedicíny, hoci na druhej strane cesty, oproti na SPU, je tradičná fakulta Agrobiológie a potravinových zdrojov a v Nitre pôsobí aj rezortný výskumný ústav Živočíšnej výroby. Z médií tiež vieme, ako dopadol projekt (cit. zo správy) „UPJŠ Košice v roku 2018 otvorila Medicínsky univerzitný vedecký park v Košiciach – UVP MEDIPARK, ktorého cieľom je pôsobiť ako špičkové národné centrum pre výskum a vývoj a transfer poznatkov do praxe v oblasti medicíny. UPJŠ Košice na realizácii projektu spolupracovala s UVLF Košice, TUKE Košice a Biomedicínskym centrom Slovenskej akadémie vied.“, keď podľa zistenia NKÚ niektoré drahé prístroje skončili na súkromných klinikách, ktoré (zrejme) nespĺňali ani kritériá na zaradenie do tohto výskumného projektu.

VVŠ sú financované najmä z verejných zdrojov. Produkovať pre hospodárstvo potrebných a dobre vzdelaných odborníkov je ich povinnosťou. Je to však tak? Myslím si, že nie, lebo potom by sme sa nestretávali napr. s „magistrami“ (teda s humanitným vzdelaním) ako s predajcami napr. v Mountfielde. Poznám prípad, keď absolvent technickej fakulty predáva kameň a obklady v súkromnej forme. Vrcholom je asi prípad, keď p. Mgr. Janka, vyštudovala „Teoretickú etiku“ a predávala v obchodnom centre spojovací materiál. Napadá ma otázka, či financovať vysokoškolské vzdelávanie takto nepotrebných „odborníkov“ nie je trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku?

Kvalita vysokoškolského vzdelávania závisia aj od týchto „drobností“, ktoré ani sprísnené akreditačné štandardy neodstránia.

Pokračovanie (3/3)