okenkaim

Ja osobne v ostatnom čase prestávam rozumieť vyjadreniam niektorých našich vrcholných (nie špičkových) politikov. Intenzita ich prejavu sa zvyšuje približovaním sa termínu volieb. Zrejme sa potrebujú pred voličmi prezentovať, najmä pozitívne. V diskusiách hovoria spontánne, „bez papiera“. Nie som si však istý, či nad významom toho, čo povedia, sa aj zamyslia. Týchto prípadov je niekoľko. Na úvod však len jeden – náš úradujúci p. prezident po zvolení p. Čaputovej za budúcu prezidentku SR v ČT prehlásil, zrejme vo víťaznej eufórii (parafrázujem) – „Slovenská spoločnosť morálne upadá, potrebovali sme zmenu“. Ide o voľbu nového prezidenta, teda „zmena“ sa týka jeho osoby. Zrejme nechcel povedať, že „morálka slovenskej spoločnosti“ upadá kvôli nemu, teda úradujúcemu prezidentovi a bola potrebná dosiahnutá zmena. Chápal by som jeho výrok, ak by išlo o parlamentné voľby a vyhrala by jeho, zatiaľ hypotetická, strana.

Podľa môjho názoru aj prezidenta prekonali (aj keď jeho je často problém prekovať) niektorí diskutujúci dňa 5.5. v TA3 – k Eurovoľbám. Úryvky ich výrokov prezentuje aj Pravda.

Tak napr. p. (večná) europoslankyňa Beňová – „EÚ dala Slovensku najmä bezpečnosť a mier… , Naozaj, 74 rokov žijeme v priestore, kde sa nevedú žiadne vojny medzi národmi tak, ako ich poznali naši starí rodičia…“ (koniec cit.). Ja som sa narodil tesne pred ukončením II. svetovej vojny a odvtedy, na šťastie nás všetkých, žijeme v mieri. Žijeme v mieri, hoci v tom čase o EÚ, ako údajnej garantke svetového mieru, nikto ani nechyroval. Pamätám si len dve výrazné krízy, a to „berlínsku“, medzi okupačnými armádami USA a ZSSR a „Kubánsku“, opäť medzi USA a ZSSR. (Tu treba uviesť, že vojska ZSSR sa z Berlína už dávno stiahli a na Kubu žiadne rakety sa neinštalovali). Podľa mojej mienky, nikdy svet nebol tak blízko vojny v Európe, ako teraz a práve aj vďaka politike EÚ. (Zdôraznil som „v Európe“, nakoľko inde vo svete sa vojny vedú, a to za výrazného prispievania EÚ, resp. niektorých jej členských štátov.) Nám najbližšie bola vojna – bombardovanie Srbska, aj napriek nesúhlasu BR OSN. Keď nepadajú bomby NATO na naše hlavy, tak to p. europoslankyňa nepovažuje za vojnu? Intenzita zbrojenia nikdy nedosahovala tak vysoký stupeň, ako v súčasnosti, aj za výrazného prispievania členských štátov EÚ. Zbrojenie je silne koordinované a forsírované z Bruselu a Washingtonu. Trump ani Stoltenberg nikdy nezabudnú zdôrazniť potrebu zvýšenia výdavkov na armádu. Havlová idea „súčasného rozpustenia oboch vojenských paktov, NATO a Varšavskej zmluvy“ sa rozplynula ako veľa ďalších jeho ideálov, nápadov a vízií.

„P. Beňová pripomenula tiež, že „…pri vstupe do Únie bolo HDP Slovenska na úrovni 55 percent priemeru EÚ, kým teraz je 77 percent. Naše tovary a služby vyvážajú podnikatelia až v 90 percentách práve do štátov Únie,“. Na toto tvrdenie, najlepšiu odpoveď dáva stanovisko p. Pašku, v tej istej relácii: „Naši ľudia pracujú vo firmách so západoeurópskymi vlastníkmi za nízke mzdy. Firmy svoj zisk prenesú do svojej domovskej krajiny, kde ho aj zdania“. HDP sa zvyšuje, ale rozhodujúci profit je v rukách zahraničných majiteľov. Podľa p. Pašku ide ročne o „vývoz“ 1 mld. €. Osobne si pamätám  protesty našich poľnohospodárov po príchode dánskych farmárov, ktorí na slovenskej pôde začali hospodáriť. Produkty vyvážali do EÚ a u nás nechali len exkrementy, ako to tvrdili naši poľnohospodári. Na slovenskej pôde produkovali produkty, ktoré dopestovali – dochovali za nízke mzdy našich poľnohospodárov a produkty zrealizovali na trhu pôvodných členských štátov za tamojšie ceny. Svoje príjmy zdaňovali, kde inde, ako v Dánsku. V rovnakom duchu, ako p. Paška, hovoril aj p. predseda SNS. To, čo tu zostalo po komunistoch, predali západným vlastníkom (napr. VSŽ, SE, atď.), za obdržané peniaze oddlžili naše banky, ktoré potom prešli ako dcéry západných bankových a poisťovacích domov.

Iné vyjadrenie p. Beňovej: „V ekonomike sme zažili aj ťažké obdobie, napríklad kríza v roku 2009. Členstvo v EÚ nám pomohla zažehnať následky tejto krízy“. Snáď každý vie, asi okrem p. Beňovej, že kríza vznikla práve vďaka niektorým pôvodným členským štátom EÚ, napr. Grécku a úzkemu finančnému prepojeniu EÚ a USA a vďaka ich hypotekárnej kríze. Kríza najviac postihla členov Eurozóny, kde sme aj my. Čiže nie, že „nám pomohlo zažehnať následky krízy“, ale EÚ bola jednou z príčin vzniku krízy ktorá nás zasiahla.

Nechápal som ani výroky p. poslanca Jurzicu. O.i.:“…  V porovnaní s rokom 1993 si človek s priemernou mzdou mohol v roku 2018 kúpiť takmer dvakrát viac tovaru alebo služieb. Najrýchlejšie rástli mzdy v období reforiem“ a ukazoval pritom graf nárastu priemernej mzdy. Vzbudzoval dojem, že vďaka nárastu priemernej mzdy – takmer na dvojnásobok, môžeme aj takmer dvakrát viac kúpiť. Zabudol však zohľadniť nárast cien od roku 1993, keď sme ešte platili slovenskými korunami. V nasledujúcej vete ešte aj potvrdí svoj nezmysel, keď povedal, že: „Ak budeme spravovať Slovensko tak ako doteraz, platy v EÚ možno nedobehneme ani za 150 rokov“. Zo skúseností vieme, že v pôvodných štátoch EÚ, sú nielen vyššie mzdy, ale aj (veľa) lacnejších a kvalitnejších produktov (viď. aj ich dvojaká kvalita). P. Jurzica bol doterajší náš najslabší minister školstva (hovorím z vlastnej skúsenosti), zdá sa mi, že ani ako ekonóm neexceluje.

P. Remišová: „EÚ je dobrý projekt. nebolo ľahké ho vytvoriť a je založený na ľudských hodnotách ako solidarita, pomoc a odpustenie.“ Tomu predsa nemôže veriť ani autorka tohto výroku. EÚ bol najmä ekonomický projekt a sleduje maximalizáciu zisku. Otvorenie východných trhov, príchod chýbajúcej pracovnej sily s európskou kultúrou do pôvodných členských štátov, nákup tovarov a služieb v pôvodných štátoch obyvateľmi nových členských štátov, atď., to bol hlavný cieľ rozširovania EÚ.  Nehovoriac o investovaní do zbrojárstva, ako súčasť NATO čo najrýchlejšie 2% HDP a nákup zbraní z EÚ a USA.

Takto by som mohol pokračovať. Je však možné, že len ja nerozumiem vyjadreniam niektorých našich politikov. Nepatrím medzi tradičných voličov SNS, ale zdá sa mi, že normálne a pravdivé výroky môžeme počuť v ostatnom čase najmä od politikov tejto strany. Ostatní, chcú obhájiť neobhájiteľné, teda obrovskú výhodu nášho členstva v EÚ a pri tom si vymýšľajú a niekedy aj tliachajú. Netvrdím, že „projekt EÚ“ je zlý, ale má to chyby, ktoré treba identifikovať, pomenovať a odstrániť. A hlavne EÚ netreba idealizovať.