V denníku Pravda sme nedávno mohli prečítať pekné zamyslenie sa pod názvom: „NÁZOR: Slovensko vyváža Slovákov. Potrebujeme, aby sa radi vracali“, v plnom znení [TU].
V tomto blogu by som chcel, z vlastnej skúsenosti, zodpovedať rečnícku otázku autora „Názoru“. Tá znela: „Čo núti ľudí, aby išli von, mimo rodnej hrude? Dve dôležité veci – peniaze a podmienky, pracovné aj životné. Preto je nutné, aby plány, ktoré vláda pripraví na využitie peňazí z únie, brali toto na zreteľ. Pretože nie je problém, keď ľudia odídu von, problém je, keď sa neskôr nevrátia späť.“.
Vrele súhlasím s autorom, že nie je na škodu, keď „idú von“, škoda je, keď s nadobudnutými skúsenosťami sa neskôr nevracajú. Položím si aj ja rečnícku otázku, „a prečo sa nevracajú?“.
Príbeh: Mladý pracovník, s finančným vzdelaním aj z University of Delaware – M.Sc. , išiel pracovať do slovenského energetického podniku. Po prevzatí tohto podniku zahraničným investorom, ako jedného z mála, si ho ponechali vo vedúcej funkcii. Ba čo viac, o niekoľko rokov ho povolali do headquarter v Ríme, ako jediného Slováka. Za nejaký čas ho nasledovala aj manželka – Slovenka.
Táto Slovenska, dovtedy pracujúca na ministerstve pôdohospodárstva a rozvoj vidieka, pred vstupom SR do EÚ pracovala vo funkcii sekčnej koordinátorky pre EÚ a zástupkyňa generálneho riaditeľa pre európsku integráciu. Po vstupe SR do EÚ bola generálna riaditeľka sekcie zahraničnej koordinácie a obchodnej politiky. V tejto funkcii o.i. bola aj
Pred vstupom SR do EÚ pracovala aj na Úrade vlády SR – Inštitút pre aproximáciu práva a na Ministerstve zahraničných vecí – Odbor hlavného vyjednávača (vtedy ním bol p. Fígeľ, neskorší komisár EÚ).
Veľvyslanec SR v Talianskej republike jej prácu o.i. hodnotil nasledovne:
„JUDr. Marieta Xxx, PhD. dôsledne presadzovala záujmy SR vo Výkonnej rade FAO, WFP i na ďalších širších medzinárodných fórach. Kompetentne sa zapájala do procesov prípravy dokumentov, vecne i organizačne zabezpečovala účasť politických i expertných delegácií SR na vrcholových a odborných zasadnutiach FAO. Mala bohaté kontaktné odborné zázemie v systéme tejto organizácie. Spravodajsky veľmi dobre spracovávala všetky pokrývané agendy. V r. 2015-2017 bola predsedníčkou Európskej poľnohospodárskej komisie FAO, v r. 2014 členkou predsedníctva WFP. V r. 2017 bola oficiálnou slovenskou nominantkou na pozíciu Nezávislej predsedníčky Rady FAO, kde odviedla mimoriadne kvalitnú prácu v predvolebnej kampani a patrila k favoritom výberu. V práci jej pomáhali erudícia, skúsenosti a vedomosti z predchádzajúceho pôsobenia v odbornom rezorte i v európskej agende. Vynikala vlastnou iniciatívou, aktivitou a bola dôsledná pri napĺňaní pracovných zámerov. Neodmietala ani úlohy, ktoré presahovali jej povinnosti podľa opisu pracovných činností. Angažovala sa v spoločenských a charitatívnych aktivitách FAO i Veľvyslanectva SR a SI Rím. S VZÚ i kolegami komunikovala vecne a konštruktívne.
Pri ostatnom hodnotení štátnych zamestnancov som pracovníčku hodnotil najvyššou známkou. Marieta Xxx spĺňa predpoklady na využitie jej odborných skúseností a ľudských vlastností v ďalšej štátnej službe.“ (koniec cit. z hodnotenia)
Menovaná absolvovala aj celý rad zahraničných študijných pobytov, napr. Gustav-Stresemann Institut, Bonn, Nemecko, The Amsterdam/Maastricht Summer University, Maastricht, Holandsko, University of London, King´s College, Londýn, atď. Aktívne hovorí anglický, taliansky, nemecký a ruský, pasívne francúzsky.
Keďže ako rodina sa rozhodli vrátiť na Slovensko, aj z dôvodu aktivít minulej vlády na návrat Slovákov pôsobiaci v zahraničí, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, odkiaľ bola nominovaná do Ríma a tam mala nárok sa vrátiť, jej ponúkli funkciu
sekretárky
na sekcii, kde pred odchodom do Ríma robila generálnu riaditeľku, údajne na priamy popud ministerky Matečnej. Možno preto sekretárku, že mala aj štátnicu z kancelárskeho písania na stroji a bezpečnostnú previerku na stupeň utajenia „TAJNÉ“ a osobne si myslím, že funkcia upratovačky bola práve obsadená. Musím ešte dodať, že menovaná nebola členkou žiadnej politickej strany. Napr. v Taliansku nie je možné zo zákona, aby sa niekomu kto sa vráti domov z vysokej pozície a predtým zastával určite pozície, neponúklo adekvátne miesto. Pre nich je to nemožné a úplne nemysliteľné, ale hlavne slušné. U nás je žiaľ zákon o štátnej službe len pro forma a štátnych úradníkov vôbec nechráni, ani len od poníženia.
… a ako pochodil, navrátilec, jej manžel? Ako energetik s medzinárodnou skúsenosťou sa vrátil do štátnej energetickej inštitúcie. Keďže nebol „po vôli“ vtedajšiemu predsedovi – politickému nominantovi, tak ho „vyštval“ a išiel do iného štátneho podniku. Tam vytrval len do celoplošnej čistky súčasnej vlády. Pretože už mal dobré renomé aj na medzinárodnej úrovni, hneď mu ponúkli miesto Slovinci a Česi. Keďže Praha je bližšie geografický aj vzťahovo, vybral si pozíciu v rovnakom štátnom podniku ako bol na Slovensku v Česku, v rovnakej funkcii, ako „ho nechceli“ a z akej ho odvolali na Slovensku.
Takže, vážený pán autor názoru, súhlasím s Vami, je to vždy na vláde, prečo sa naši odborne najlepší Slováci nechcú vracať späť. Máte rukolapnú odpoveď z tejto empirickej skúsenosti . Ani im to naradím, kým nebudeme mať normálnu vládu, ktorá robí všetko pre blaho Slovenska a Slovákov a cieľom nebude len byť „pri válove“ a držať sa koryta, aj keď nie sú „prilepení k stoličkám“ Či je to Matečná, alebo Matovič, zatiaľ je to v podstate jedno.
Záverom si dovoľujem, na podporu môjho názoru, citovať z iného denníka slová p. S. Marca: „Každý, kto má ruky, nohy a dve a dve, odíde a nevráti sa. A urobí aj dobre. Načo by sa vracal? Títo ľudia sa o seba vedia postarať aj inde, nepotrebujú sa tu donekonečna dohadovať s podvodníčkami, ktorí aj tak vyhrajú.“ (Odkaz na celý príspevok TU a vrele Vám odporúčam to prečítať).