Táto otázka ma napadla v súvislosti s mediálnou odozvou pri príležitosti doručenia rozsudku OS v Poprade účastníkom konania v kauze určenia vlastníctva lukratívneho pozemku pod Tatrami, vo Veľkom Slavkove. Článkov bolo viacej, napr. TU, TU alebo TU, z nich používam niektoré citácie. Neprispôsobivým občanom si ja predstavujem takého, ktorý nekoná v zmysle platných zákonov, tie vedome, či nevedome porušuje, resp. nechová sa podľa všeobecne uznávaných (aj keď nepísaných) zásad občianskeho spolunažívania. Takýchto „neprispôsobivých občanov“ môžeme nezriedka stretnúť napr. pri nákupných centrách, resp. pri veľkých predajniach rôzneho priemyselného tovaru, napr. Baumax, OBI, atď. Ponúkajú rôzne tovary – vŕtačky, ďalekohľady, hodinky, atď., za veľmi „výhodné“ ceny. Slušný občan musí tušiť, že boli získané nezákonným spôsobom, napr. krádežou. Komu to odcudzili, ten tovar určite chýba. Tí „čestnejší“ špekulanti sa aj priznajú, že ponúkaný tovar ukradli. Preto sa kúpe takéhoto tovaru vyhýbame. Teda, slušný občan sa vyhýba. Špekulant, zlodej, či ten „neprispôsobivý občan“ v tom vidí (zrejme) „dobrý obchod“. V poslednom období, najmä v súvislosti s prestavbou niektorých reťazcov na „západný typ (kde sa menej kradne)“, napr. Kaufland, sa stretávame aj s ponukou, že: „Za 10 € ti ukradnem z obchodu čo len chceš“. Neviem síce či to aj urobia, ale takúto ponuku dostávame.
Ako táto úvaha súvisí s vyššie uvedenou „pozemkovou“ kauzou? Ak by mi niekto ponúkal pozemok v rozsahu 1,2 ha pod Tatrami vo Veľkom Slavkove za 1 800 € (v prepočte), musí ma „trknúť“, že ide o „nekalý“ obchod, teda podvod. Musí to vedieť najmä človeka – podnikateľ, ktorý je v biznise dobre zorientovaný. Takto pre kupujúceho „vyšiel“ 1 m2 stavebného pozemku na 15 euro centov. Myslím si, že za túto cenu by sme nekúpili pozemok ani v rómskej osade, a už vôbec nie stavebný pod Tatrami. Hoci, tu môže ísť o ďalší podvod s tým, že uvedená cena bola fiktívna z dôvodu zníženia dane štátu, nakoľko „predávajúci“ nevlastnil pozemok min. 5 rokov, čiže podliehalo zaplateniu dane z príjmu.
Iná informácia hovorí, „…že na pozemok („kupujúci“) sa bol zjavne pozrieť pred májom 1999 a kupoval od niekoho, kto ho získal až v júli…“. Toto mi pripomína „neprispôsobivého občana“, ktorý robí biznis spôsobom – „za určitý finančný obnos ti ukradnem čo len chceš“.
Neúprimné sa mi zdá aj „náhle“ pozvanie žalujúceho na kávu – „…Pán Kiska sa s nami stretol. Ospravedlnil sa za to, že nás do toho celého zatiahol.“- povedal žalujúci. Uveril by som jeho ľútosti, ak by nečakal na súdne rozhodnutie. Je to vlastne prejavená „účinná ľútosť“ – po funuse, ako v prípade daňového podvodu. „Neodvolá sa“, nakoľko je zrejmé, že odvolací súd by rozhodol rovnako. Osobne za neadekvátne považujem aj komentovanie osoby sudcu po rozhodnutí zo strany žalovaného, najmä keď je prezident. Nechápem však, prečo média v tomto prípade nepostupovali rovnako a neodsúdili to, ako v prípade kritiky sudcu, po vyjadrení svojho názoru po súdnom konaní.
Vládna koalícia, najmä Smer – SD kritizuje p. prezidenta, vracia požičané. Opozícia zatiaľ mlčí. Mne sa zdá, že náš pán prezident je „akože členom opozície“. Opozícii sa „hodí“, nakoľko je tribúnom kritiky vlády a účinne hovorí aj za nich. Myslím si však, že ak by prezident uvažoval o ďalšej svojej politickej kariére, opozícia bažiaca po moci ako napr. p. Sulík, sa vo vhodnej chvíli aj ohlásí a túto kauzu mu „nedaruje“.
No, nechce sa mi veriť, že náš pán prezident sa dostal na úroveň malých podvodníkov a zlodejov spred obchodných centier. Na ospravedlnenie „tých malých“ môže slúžiť to, že ich podobizeň nie je na slovenskej výplatnej známke a nevisí v každej úradnej miestnosti.
Zdroj: sken známky z vlastnej zbierky
O prezidentovi sa hovorí, že je prvým občanom štátu. Že by bol aj prvým podvodníkom? Ten s tou vŕtačkou, je pri tom len úbohý „príštipkár“.
(Tento blog je len moja úvaha a vyjadruje moju dilemu).