Nedávna tlačová beseda, 28.11., Petra Pellegrinyho, Denisy Sakovej a Petra Gajdoša po skončení mimoriadneho rokovania Národného bezpečnostného analytického centra, v súvislosti s Rusko – Ukrajinskou krízou vysielanej na TA3 (celé znenie TU), vyvolalo vo mne reminiscencie na časy prežité v socializme. Ja sa na to obdobie nechcem sťažovať, ale bolo typické aj tým, že veľa ľudí ináč myslelo a ináč hovorilo – ináč konalo. Bolo to akési rozdvojenie osobnosti. Vedelo sa, že veľa vecí je nezmyselných, napriek tomu sa to podporovalo a verejne sa k tomu prihlasovalo. Naša federácia – ČSFR, patrila do nejakého ekonomického zoskupenia – RVHP (pre mladších – Rada vzájomnej hospodárskej pomoci) a Varšavskej zmluvy – vojenského zoskupenia, ako protiváha NATO. Aj naši najvyšší predstavitelia museli vedieť, že veľa vecí nie je dobrých a tvrdenia nie sú pravdivé, napriek tomu verejne deklarovali svoju podporu. Mali sme jediného nepriateľa, a tým bol „zahnívajúci“ západný kapitalizmus. Boli sme na jednej strany „barikády“, a to na druhej strane bolo všetko zlé, neperspektívne a odsúdenia hodné. Žiadna stredná, najmä racionálna cesta nebola, ako keby sme nevedeli konať tak, ako sme rozmýšľali. Takto konali aj múdri a rozvážni ľudia. Pamätám sa z tých čias na jedno školenie, kde nám prednášal nejaký lektor o americkej špionáži. V prednáške stále spomínal „ es – í – áj“. Pýtam sa vedľa sediaceho, veľmi múdreho a rozvážneho suseda (nebol členom strany). „Mám sa ho spýtať, či je nejaká nová americká špionážna organizácia, nakoľko sme poznali len „sí – áj – ej (CIA)“? „Nechaj ho tak, veď je to blbec“ – znela jeho odpoveď. Tak sme mu na záver všetci spoločne zatlieskali.
Vyjadrenie nášho p. premiéra, v tejto súvislosti, nájdeme od času 15:48. Stručne prepis:
„… ak sa pýtate na prípadné sankcie (pozn. voči Rusku), opäť hovoríme sme zatiaľ v hypotetickej rovine, SR je členom EU, je členom NATO a SR aj napriek tomu, že má svoj názor na to, či sankcie plnia alebo neplnia svoju úlohu, či vôbec prinášajú, alebo neprinášajú želaný výsledok, a ukazuje sa že tie vzťahy s ruskou federáciou napriek sankciám sú ešte horšie, ako boli predtým, resp. neprinášajú nám želaný cieľ, SR ale bude vždy na strane svojich partnerov a svojich aliančných zoskupení, to znamená v prípade že rozhodnutie o uvalení sankcií zo strany EU bude prijaté, SR samozrejme, bude súčasťou tohto rozhodnutia.“
Z tohto úryvku prejavu, som vyrozumel, že: „Sme pevnou súčasťou nejakého ekonomického a vojenského zoskupenia, nie so všetkým čo vykonávajú sa v mysli stotožňujeme, nepovažujeme to vždy za účelné, nakoľko nie vždy prinášajú želaný výsledok, napriek tomu budeme súčasťou tohto, aj keď nezmyselného, rozhodnutia.“ Podobne konal niekoľkokrát aj predchádzajúci p. premiér, ktorý na Slovensku kritizoval sankcie EÚ voči Rusku, vždy ich však v Bruseli podporil.
Taktiež ma „zarazila“ flash správa v TA3, podľa ktorej D. Tusk povedal, že „na budúci mesiac EÚ prijme nové sankcie proti Rusku“. Čiže D. Tusk už dopredu avizoval, čo sa stane, hoci o tom ešte nerozhodli, ani nerokovali členské štáty EÚ. Rovnako teda, ako voľakedy, 1. tajomník ÚV KSSZ rozhodol – ostatní tajomníci členských štátov to s potleskom prijali. Zdá sa mi, že teraz rozhodol „1. tajomník ÚV EÚ“, ostatní s tým (možno) nesúhlasia, ale určite to podporia, budú súčasťou tohto, aj keď možno nezmyselného rozhodnutia.
Po roku 1989 som si naivne myslel, že ČSFR, neskôr SR, bude robiť samostatnú, nezávislú a racionálnu politiku, ako napr. Rakúsko, či Fínsko. Zdá sa mi, že musíme byť neustále kohosi vazalom – predtým ZSSR, teraz EÚ, ktorá je zreteľne vazalom USA. Myslel som si, že svojich priateľov, aj nepriateľov si Slovensko bude vyberať samé a nebude sa bez rozmýšľania „spoliehať“ na našich hegemónov. Ja necítim, podobne ako veľa mojich známych a priateľov (a aj v Pravde diskutujúcich), že by Rusko predstavovalo nášho potenciálneho nepriateľa. Ak niekto, napr. Ukrajina, má s ním problém, nech si to vyriešia medzi sebou, bez nášho zasahovania. Hoci nepatrím medzi tradičných voličov SNS, ich rétorika v tomto smere – že nechcú označiť Rusko za našu potenciálnu hrozbu a prerušiť s nimi všetky kontakty, je mi čím ďalej, tým sympatickejšia.
Spomínaná tlačová beseda p. premiéra, mi pripomenula aj jeden vtip z čias bývalej ČSSR, keď bol prezidentom a 1. tajomníkom ÚV KSČ s. A. Novotný. Vtip – za prítomnosti svojej manželky telefonuje so s. Chruščovom, vtedajším 1. tajomníkom ÚV KSSZ, nasledovne: „….áno ……áno …..samozrejme súdruh tajomník … súhlasím s vami …. áno, áno….. nie ….. áno, samozrejme … áno … … …“. Po skončení rozhovoru sa pýta Novotného manželka: „ nebudeš mať problém, že si raz povedal „nie“? „Nie, nebudem“, znela Novotného odpoveď, „pýtal sa, či ma neštve ( v originálnom vtipe bolo použité výstižnejšie slovenské slovo) stále hovoriť „áno““.
Zdá sa mi, že dnes sa používa rovnaká rétorika, len nie smerom na východ, ale na západ. Zmenilo sa asi len toľko, že dnes si to doma naši vedúci politici (občas) aj priznajú, ale konajú v zmysle požiadaviek „ÚV EÚ“. Čiže rozdvojenie osobnosti aj verejne deklarujú.