Nad napísaním tohto blogu som dlho váhal a opakovane to odkladal. Rigorózna skúška súčasného predsedu NR SR vyvolalo vášne, parlamentná opozícia a médiá (ktoré sú väčšinou opozičné), zacítili korisť a zakrvaveli sa im oči. V tejto veci je výrazná aj aktivita opozičných politikov, ktorí by mali byť (podľa mojej mienky) v NR SR preto, aby boli konštruktívni a kreatívni. Predseda najsilnejšej opozičnej strany, ten, ktorý sa už zrejme nevie dočkať premiérskeho kresla, na tlačovej konferencii k téme „voľby ústavných sudcov“ verejne vyzve rektora UMB BB a predsedu NR SR, aby zverejnili predmetnú rigoróznu prácu. Podpredsedníčka NR SR za tú istú stranu, podá trestné oznámenie, to tá, ktorej maturitu mnohí diskutéri na webe spochybňujú.
Nezaráža ma postup opozície, u nás je už taká, čiže málo kreatívna a najmä deštruktívna, ale postup a aktivity vlastnej UMB, ako aj stanovisko Študentskej rady vysokých škôl (ŠRVŠ). Rektor univerzity zorganizuje, resp. povolí „referendum“ študentov, zamestnancov a aj niekoľkým z mimoakademickej verejnosti s výzvou na zverejnenie danej rigoróznej práce. Pripúšťam, že predseda NR SR v tejto veci niekde mohol pochybiť, čo sa nedivím, skúša to takmer každý študent. Je však na príslušnej univerzite a najmä fakulte, aby nezákonným a nečestným postupom zabránili. V tom čase (r. 2000) sa rigorózne práce ešte nepodávali „náhodne z ulice“, ako na mnohých univerzitách je to dnes. Tému vypísala katedra, konkrétny školiteľ, ktorý musel spĺňať určite vedecko – pedagogické kritériá. Čiže bol v danej oblasti odborník. Tému schvaľovala komisia, kde tiež mali sedieť kompetentní odborníci. Rigoróznu prácu posudzovali dvaja, v orgánoch fakulty schválení oponenti a obhajovala sa pred, min. päť člennou komisiou, ktorá musela splniť zákonom stanovené odborné kritériá. Nemohli to byť teda laici, či amatéri. Ako to, pýtam sa, že min. osem (8) vysoko kvalifikovaných odborníkov, nezistilo eventuálne nedostatky v danej rigoróznej práci? O tom nechcem ani pomyslieť, že práca neexistuje, napriek tomu rigorózna skúška prebehla „úspešne“.
„Študentská rada vysokých škôl, vo svojom vyhlásení, vyjadruje plnú podporu študentom, zamestnancom, vedeckým pracovníkom a vedeniu Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici (UMB) v snahe o očistenie mena univerzity a prinavrátenie dôvery v kvalitu vysokoškolského vzdelávania“ – veľmi ma toto vyjadrenie zarazilo a nemilo prekvapilo. Ak v cause „rigorózna práca“ niekto pochybil, tak UMB BB. Ako je to možné, že nekvalitná práca, ev. plagiát, ev. neexistujúca práca „prešla“ cez vedúceho práce, oponentov a komisiu pre rigorózne skúšky? Bola by to nesmierna hanba pre Právnickú fakultu UMB ako aj celú univerzitu. Na diplome JUDr. sú podpísaní dekan fakulty aj rektor univerzity. Ak o ev. podvode nevedeli, tak je to len ich mizerný obraz. ŠRVŠ nieže by im mala vyjadriť podporu, ale pre navrátenie dôvery vo vysokoškolské vzdelávanie ísť do ulíc a žiadať ich odstúpenie.
JUDr. Danko, žiadnu rigoróznu prácu zverejňovať nemusí. Tá môže byť utajená ešte 70 rokov po jeho smrti. Vlastná rigorózna skúška zo zákona je verejná, každý sa jej mohol v danom čase zúčastniť. Ak má diplom o JUDr. vydaný univerzitou, môže titul nerušene používať. Ak niekto spochybňuje získanie tohto titulu, je na vedení Právnickej fakulty UMB, aby to vierohodne vysvetlili.
Ctení poslanci NR SR miesto naháňania fantoma vo forme rigoróznej práce JUDr. A. Danka, spolu so ŠRVŠ by sa mali zamyslieť nad kvalitou verejných vysokých škôl, napr. aj po škandáloch s udeľovaním vedecko pedagogických titulov pre poľských učiteľov, ktoré poľské úrady ani neakceptujú, resp. o falošných tituloch mnohých slovenských akademických pracovníkov. Mali by sa zamyslieť, aká je vedecko – pedagogická úroveň najmä tých VŠ, ktoré vznikli, nezriedka ako politický projekt, z jednej fakulty niektorej (bratislavskej) univerzity, ako napr. aj UMB BB, a vyrástli vo veľkú univerzitu s 10 tisíc študentmi.
Všetky reakcie v tejto veci, ktoré som čítal, sú voči predsedovi NR SR negatívne, výnimkou tejto TU. Ja s názorom blogera plne súhlasím.