… alebo slovenskí športovci na slovenských poštových známkach.
Väčšina mojej generácie v mladosti zbierala poštové známky. Listov (vtedy) bolo veľa a neboli ani strojové pečiatky. Filatelia bola zábavou aj poučením. Zbierali sa rôzne námety, u dievčat bola dominantná flóra a fauna, u chlapcov známky so športovou tematikou.
Dnes je tomu inak. Listov je málo, používame najmä elektronickú komunikáciu a aj na tých málo listových zásielkach sú väčšinou strojové pečiatky. Napriek tomu, Slovenská pošta každoročne vydáva celý rad poštových známok, s rôznou tematikou. Slovenské známky sú aj umelecky hodnotné, návrhy robia najlepší slovenskí grafici (napr. Karol Felix) a rytci. V tomto roku je v emisnom pláne 23 položiek s väčšinou každoročne sa opakujúcimi témami, ako napr.: Kultúrne dedičstvo Slovenska, slovenské osobnosti, ochrana prírody, umenie, Vianoce, Deň poštovej známky a v neposlednom rade športovci.
Zo športovej tematiky sa na našich známkach v nedávnej minulosti objavili významné slovenské športové osobnosti, napr. Popluhár, Dzurilla, či zo žijúcich Sagan.
(Zdroj: sken známok z vlastnej zbierky).
K známkam sa vydávajú aj tzv. Obálky prvého dňa – FCD, kde sa veľmi vhodne a poučne pridáva v slovenčine a angličtine opis – libreto námetu a s ním súvisiace informácie.
Dňa 7.9.2017 Slovenská pošta, a.s. POFIS – poštová filatelistická služba, vydala známku Šport: A. Kvašňák, V. Nedomanský, J. Torma.
FDC k poštovej známke Šport (Zdroj: sken z vlastnej zbierky)
Moja generácia, ktorá časť života prežila v Československej federácii, tieto mená dobre pozná. Boli to moji rovesníci. Môj syn poznal už len Nedomanského, lebo v mladosti hrával hokej a môj vnuk už nepoznal žiadneho z nich. To, že nepoznajú, nie je žiadna tragédia, veď z libreta FDC sa to mohli dozvedieť o koho ide, to je aj účelom danej známky. V librete o.i. o daných športovcoch je napísané: „Košický rodák Andrej Kvašňák, bol záložníkom, …. a skvelým herným dirigentom v Sparte Praha, kam roky chodievalo publikum „na Kvašňáka“ a kde ho fanúšikovia vyhlásili za „Sparťana storočia““ .
„Václav Nedomanský sa narodil a hokejovo vyrastal v Hodoníne, odkiaľ prestúpil ako osemnásťročný do Slovana Bratislava. Zostal mu verný dlhých 12 rokov. … Diváci ho milovali a pokrik „Venco banán“ nikdy neznel zbytočne.“
„Rodičia Júliusa, ale tiež Gyulu a Ďusiho Tormu (1922 – 1991) pochádzali zo Štúrova, on sa však narodil v Budapešti. Pod vedením legendárneho trénera Zsigmonda Adlera … sa stal šesťnásobným majstrom Maďarska v boxe a po repatriácii v roku 1946 desaťnásobným majstrom Československa.“ (Zsigmond Adler bol legendárny maďarský tréner, o.i. aj L. Pappa- pozn.).
Určite všetci títo športovci boli významní, úspešní a prispeli k zviditeľneniu Československa. Kvašnák, hoci rodák zo Slovenska, celý svoj športový život strávil v Prahe. Nedomanský, bol Moravan a v Bratislave strávil spomínaných 12 rokov ako hráč. A pokrik sa mi skôr vybavuje „Ceco banán“, a týka sa to Dušana Pašeka.
Július, alebo ako správne uvádzajú v librete Gyula, bol skôr Maďar a pôsobil najmä v Čechách, kde aj zomrel. V Prahe pravidelné usporadúvajú memoriál Júliusa Tormu (The 25th Julius Torma Memorial will be held from 8th to 11th September 2016 in Prague, The Czech Republic.)
Vrátim sa k mojej pôvodnej rečníckej otázke. Nemáme významných slovenských športovcov, ktorí by sa hodili na slovenské poštové známky? Významných futbalistov máme toľko, že ani neviem ktorého skôr uviesť, ale napr. Karol Dobiaš. Za federácie vo futbalovej reprezentácii bolo viac Slovákov, ako Čechov. Aj slovenskí hokejisti zastávali významné miesta v Československej reprezentácii. Napr. hokejová legenda a propagátor Slovenska p. J. Golonka (bol kapitánom čsl. reprezentácie), alebo D. Rusnák (tiež bol kapitánom), či spomínaný Dušan Pašek, ale aj mnohí iní?
„Pasenie baránkov“ a následnú radosť J. Golonku po góle do siete „zbornej“ snáď pozná každý Slovák.
Uvedenie V. Nedomanského na slovenskej známke je asi tak, ako keby Šatana uviedli Američania na známke USA.
Aj významných slovenský pästiarov máme neúrekom. Napr. stále žijúce slovenská legenda Ján Zachara. Iróniou osudu je, že p. Zachara bol osobne prítomný na slávnostnom uvedení známky do obehu, s portrétom svojho súčasníka J. Tormu. O príbehu víťazstva J. Zacharu na OH v Helsinkách napísal v roku 1954 peknú knihu pre deti slovenský prozaik Rudo Móric: Majster pästiarskych rukavíc.
Na výber námetov slovenských poštových známok som sa pýtal predsedu Zväzu slovenských filatelistov p. M. Ňaršíka (ktorý podľa môjho názoru drží slovenskú organizovanú filateliu ešte „pri živote“). Hovoril mi, že aj vo filatelistických kruhoch spôsobila táto známka určité rozpaky. Témy vyberá Námetová komisia Ministerstva dopravy a výstavby SR. Členom komisie je aj významný súčasný slovenský politik p. Dr. Peter Osuský, ktorý k spomínanej známke napísal do FDC aj libreto (z ktorého som citoval) a asi výber významne ovplyvnil. Myslím si, že pán poslanec je federalista, čo je pochopiteľné, veď jeho rodina má zásluhu na vzniku Československa v roku 1918. (Bola vydaná aj poštová známka bez uvedenia kontextu, ale o dôvode a význame p. Štefana Osuského sa možno dozvedieť z libreta FDC).
(Zdroj: sken známky z vlastnej zbierky)
Slovenská pošta, by však mala aj v tomto smere viac a účinnejšie propagovať Slovákov, ktorí trvalo robia dobré meno Slovensku aj prostredníctvom športu. Má k tomu bohatý výber významných slovenských športovcov.
Navyše, mne aj trikolóra na známke skôr pripomína ruskú ako slovenskú zástavu.(Zdroj: sken známky z vlastnej zbierky)
