O súčasnom úsilí ministerstva školstva o prestavbe nášho vzdelávacieho systému, implicitne rozumiem jeho zlepšenie po celej vertikále, sa veľa hovorí a píše. Pán minister opakovane hovorí o „najväčšej prestavbe vzdelávania za ostatných 25 rokov“. Určite je to tak, najmä čo sa týka rozsahu dokumentu. To, že (asi) ani s týmto dokumentom v praxi nebude všetko v poriadku, svedčia mnohé názory zverejnené v elektronických či v printových médiách. Nedávno som v Pravde v rubrike Názory čítal článok s vyššie uvedeným názvom [TU]. „Názor“ nevyvolal žiadnu diskusiu (ani negatívnu), tak nemôžem posúdiť, či problém nie je mimo záujmu odbornej a laickej verejnosti. Nakoľko článok, podľa mojej mienky je výborný a podnetný tak dúfam, že aspoň komisia si z neho zoberie ponaučenie, rozhodol som sa názor p. autorky podporiť týmto krátkym blogom.
Pani autorka v závere píše: “Neukazuje (dokument Učiace sa Slovensko – pozn.), že posudzovanie výkonov učiteľov na základe výsledkov žiakov by za súčasnej organizácie školstva plodilo len nezmysly a nespravodlivosť. A nedokáže ani prebudiť ich politickú odvahu začať prehodnocovať jeho neštandardnú selektívnosť, na ktorú doplácajú tí najslabší. Alebo aspoň vôľu finančne, materiálne a personálne pomáhať tam, kde je vzdelávanie za súčasných podmienok utrpením a ponížením pre deti aj pre učiteľov.“
Aj môj príbeh, ktorý nám rozprával učiteľ základnej školy pri nedávnej rigoróznej skúške, potvrdzuje názor p. autorky. Nemenovaný učiteľ učí na základnej škole v bývalej samostatnej dedinke, teraz súčasť mesta Nitry. Je to škola s vyučovacím jazykom maďarským, hoci v tejto časti mesta nie je zastúpené maďarské obyvateľstvo v takej miere, aby názov mestskej časti bol uvedený aj v jazyku národnostnej menšiny. Školu navštevuje veľa deti rómskych rodičov. Veľa takých, ktorí tam nemajú trvalý pobyt, „len“ sa prisťahovali k svojim známym. Pravidelná návšteva školy prináša pre rodičov isté sociálne výhody, tak deti sa (väčšinou) fyzicky vyučovania zúčastňujú. Schválne uvádzam „fyzicky“, nakoľko „duševne“ je to problematické, keďže neovládajú vyučovací jazyk. Prečo vlastne chodia do maďarskej školy? Neovládajú ani slovenčinu len rómčinu, takže je to jedno a maďarská vláda na každé dieťa navštevujúce maďarskú školu prispieva rodičom sumou v prepočte cca 30 €. Deti tu vzdelávať bez asistenta – tlmočníka nie je možné. Učebné pomôcky nemajú. Majú len to, čo im učiteľ poskytne v škole. Učiteľ uviedol príklad, keď žiakovi dal pracovný list s požiadavkou doma doplniť nejakú maličkosť. Žiak pracovný list do školy späť nepriniesol. Na otázku učiteľa prečo nie, odpovedal, že stará mama s tým doma podkúrila. Žiaci (podľa vyjadrenia p. učiteľa) nemajú ani žiadne hygienické návyky a nevedia používať ani toaletu. Stáva sa, že v záchode miesto záchodovej misy si urobia svoju (aj veľkú) potrebu do rohu miestnosti. To, že sa neočistia, nemusím zdôrazňovať.
Takýto učiteľ (učitelia) podľa dosiahnutých výsledkov budú určite v kategórii – zlý/í. Budú patriť do tých 5%, ktorých sa treba zbaviť? Ak takýto učitelia naučia svojich žiakov aspoň (trochu) čítať, počítať a používať sociálne zariadenie, tak im treba dať dvojnásobný plat a veľkú medailu sv. Gorazda, pretože viac by ich nenaučil ani Komenský!